1. Ako prvé mi bude určite chýbať pondelkové vstávanie na nultú hodinu. Vždy som si ho vychutnala plnými dúškami
2. Chýbať mi bude aj tie úžasné dvere do nášho ústavu. Pre mňa, ako osôbku menšieho vzrastu boli dvere do školy utrpením, kedže kľučka bola tak vysoko, že som ju mala pri krku.
3. Ten kriedový zápach. Taký typický a nezameniteľný. Roztrúsená krieda pod tabuľou, ktorú som vždy dýchala. Asi budem mať absťák.
4. Milé tety upratovačky, ktoré vedeli vždy povedať niečo povzbudzujúce, aj keď nie vždy som im rozumela čo hovoria
5. Milá teta z bufetu, ktorá ma s obrovským úsmevom na perách informovala o nenormalne vysokej cene za kávenky.
6. Jednoznačne mi budú chýbať kamery! Tie ich očká na každom kroku.
7. Školská jedáleň. To bolo miesto stretnutia každého s každým. Miesto stretnutia vrchností a obyčajných plebejcov. Miesto, kde bola vždy dobrá nálada
8. Tety kuchárky, ktoré sa mi celý rok starali o moje zdravé stravovanie. Teda snažili sa, ale niekedy sa to vážne nedalo jesť.
9. Ten prah(nie prach) pred jedalnou. Vždy som sa o neho potkla.
10. Ľudia z triedy. To jednoznačne. Tie výbuchy smiechu cez hodiny.
11. Moja lavica, ktorú zdieľam s jednou úžasnou osobou, ktorá je momentálne v Anglicku.
12. Križovatka. Nie, nešlapem na nej, ale vidim ju cez okno triedy. Celý rok sme videli možno jednu havárku. A to je len dobré. Pozitívne vplývame na plynulosť cestnej premávky :)
13. Profáci. Vážne.Aj keď na niektorích som nadávala, ale veľakrát som sa od nich naučila niečo o sebe. Ako príklad uvediem najobľúbenejšiu vetu jedného nememnovaného profesora fyziky : ,, Teba v ktorej krížovke vylúštili?" Alebo dneska som sa dozvedela tiež niečo do nemenovaného dejepisára pri odovzdávaní vysvečka:,, Pirková prospela ste, gratulujem. Dúfam, že si nabudúci rok konečne uvedomíte, že tu nie ste na okrasu."
Akokoľvek som nadávala na školu a na všetko, predsa len mi bude všetok ten stres a zhon chýbať. Ale teraz sa neskutočne teším, že je už koniec. HOR SA NA PRÁZDNINY!