Konečne sa dovlečiem domov okolo 14tej hodiny, úplne vyšťavená zo školy a segra ma už vo dverách víta s plechovou škatuľkou v ruke. Si pomyslím, čo to hentá zase má, nejakú kravinu. Totiž moja 6 rocčná sestra má každú kravinu, ktorá sa objaví v obchode alebo nedajbože v telke.
,,Hej, čo to zase máš za kravinu?" Spýtam sa sestry ako jej milujúca sestra.
,, Nata, ty si taká krava...to je tá plastelína!" Opdovie mi takisto milujúcim tónom a podáva mi plechovú škatuľku. Ja ju celá natešená beriem do ruky a otváram, akoby to mala byť bomba. Síce od sestry by to nebolo nič prekvapujúce :)
,,Bože to je krááááásne!" Vykríknem a hneď sa nma sestra spýta že či mi šibe.
Keď som niekomu s nadšením povedala , že budem mať inteligentnú plastelínu, len na mňa nechápavo pozrel a povedal:,, To ti už načo preboha bude?". Načo? Neviem. Len tak pre zábavu, pre návrat do detských časov, ale že vraj to pomáha aj proti stresu a to v tomto období potrebujem.
Takže Inteligentná plastelína. Ona robí úplne všetko....no teda takmer všetko. Dokonca, a to mi určite neuveríte, smrdí ako pravé nefalšované linoleum.
Keď som otvorila tú plechovú škatuľku, ohromila ma moja ,,Oslnivo zlatá" plastelína. Možno sa mi čudujete, ale ja som sa do nej proste zamilovala. Neviem prečo, neveim ako. To máte ako s láskou. Aj keď je to divné prirovnávať plastelínu k láske, ale nič iné ma nenapadá. Tak prečo som sa zamilovala do plastelíny? Neviem. Jednoducho neveim odpoveď. Tak isto, ako keď sa ma niekto spýta prečo ľúbim svojho priateľa. či veríte či nie, neveim vám odpovedať. Neviem to vyjadriť slovami. MOžno mám malú slovnú zásoby, alebo čo, ale odo mňa odpoveď na tú otázku nikdy nedostanete.
Ale jedno viem isto, milujem inteligentnú platelínu. Kto nezažije, jednoducho nepochopí :)
P.S.: Toto nie je reklama.
